Stretnutie vojakov po pol storočí

Previedli nás kasárňami, ktoré onedlho znovu ožijú.

Areálom nás sprevádzal Pavel Kopečný a Jozef Pavelka, ktorí sem narukovali v roku 1967. Neboli tu vyše päťdesiat rokov. Poznali každú budovu, každý kút a udalosti z ich pôsobenia si pamätali, ako by sa stali včera. Živá kronika tohto miesta.

Stretávame sa o desiatej pri vstupnej bráne do kasární. Páni a ja sme už na mieste, na ostatných čakáme. „Dochvíľnosť je výsadou vojakov,“ hovorí Pavel Kopečný. S jeho priateľom Jozefom Pavelkom, sa nevideli vyše päťdesiat rokov. Ich rozhovor je prirodzený, pokračujú tam, kde pred rokmi prestali.

Stretnutie starých priateľov po vyše päťdesiatich rokoch, Pavel Kopečný vľavo a Jozef Pavelka vpravo.

Počas ruskej invázie slúžil na bráne

Naša exkurzia začína pri budove, kde býval dozor. „Zhodou okolností, po šesťdesiatom ôsmom roku, keď sem prišli Rusi, som mal tú noc službu na bráne. Nevedel som, čo sa bude diať. Bol som vojak záklaďák. Zrazu veľká kolóna,“ spomína Pavel Kopečný, ktorý tu niekoľko rokov pôsobil ako vojak a neskôr ako správca budov.

„Bol taký problém, že si potrebovali natankovať, tu aj v Krškanoch. Plukovník Žilčaj, úžasná osobnosť, ich nechcel pustiť. Hore, smerom na Hrnčiarovce, kde bolo cvičisko, robili také svetelné nájazdy na kasárne,“ pokračuje v rozprávaní.

Z Nitry vyvážali vojenskú techniku do celého Česko-Slovenska

S jeho priateľom Jozefom Pavelkom narukovali v roku 1967. Boli prvými vojakmi Ústrednej tankovej automobilovej základne (ÚTAZ), ktorá na Martinskom vrchu pôsobila.

„Vtedy sa to všetko vytváralo. Cieľom ÚTAZ-ky bolo zabezpečovať vozidlá a techniku do všetkých vojenských útvarov v rámci celého Česko-Slovenska,“ vysvetľuje pán Kopečný. V hornej časti kasární bol vozový park preplnený autami, ktoré sa tam priamo aj testovali. Pán Pavelka bol jedným zo štyroch, ktorí sa o vozidlá starali, lebo mal automobilovú priemyslovku. „Odtiaľto chodili vojaci, keď sa po republike konali rôzne vojenské cvičenia,“ hovorí.

Srdcom ich základne bol štáb v budove 86. „V tej dobe to bola jediná budova, ktorá mala ústredné kúrenie,“ ukazuje pán Kopečný na jednu z novších budov v areáli, avšak rovnako schátranú ako väčšina ďalších.